Dnes majú na to herci školy
Čo mi len tak hlavou víri,
pri usínaní, dlhej chvíli?
Či nie je ti tej drogy málo?
Objavovať cudzích krajov,
skrývať taje, onemieť.
Vieš, zacnie sa mi občas kvetov,
Nono, heš heš,
Kto to videl?
Chudák, zas len jednu trepol,
hádže snehu do kolies.
Vravíš si, vraj takých bolo,
Sľuby sladké, hlúpy jojo!
Dnes majú herci na to školy -
a ty bys žmurkal, žobrák holý?
Nebuď ľuďom na posmech.
Vrúcny cit a v srdci zlato,
len veršík tajný je mi bratom.
Ponúknuť viac nemám, vetu,
hlávku pohladiť ti svätú,
roztopiť sa, splynúť v sen.
Zoslabnúť a hrýzť ti pery,
čo žiada sa, ten pohľad bledý.
Zastav, čuš, hľa, čo tu máme!
Tie modré stopy po odvahe
vzoprieť sa a konať hriech.
Ja nemohol bych takto ďalej,
ostrý ľahko vzbĺkne plameň,
pereje a divé vody,
toť sa nám tak práve hodí!
Kde len kľudný prístav je?
Niet už zmyslu šanty robiť,
paratiť a myseľ chmúriť.
Búrka stíchne, v snehu lístie,
poznove váš strom zakvitne.
Nenechám ho vyschnúť, opadať.
Pamätaj, on v diaľke čaká,
kiež z rany sa mu rynie mláka...
Miluj ho, len to si žiada,
nie je v móde taká zrada,
čo spraví bác a vyhasne.