Mlčím
6. 3. 2011
Mlčím.
Niekedy sa mi to stáva,
príde to tak náhle,
neočakávane.
Kričia na mňa, vrav,
no tak hovor, čo si ticho,
neveriacky krútia hlavou,
chrlia gestá,
vŕtavajú ma pohľadmi,
mlčím.
Inokedy ticho sedím, stojím,
ležím, som sám.
Kiež by kričali,
ach tá irónia.
Čo i len vysloviť sa mi zachce,
nepočuť ma.
Darmo tmolím slová,
naťahujem pery,
pohybujem sánkou,
prehĺtam labyrinty slov.
Inokedy prším, vravia,
buď už ticho, trepeš,
čo to vravíš?
Neskoro je vrátiť späť, čo zaznie z úst.
Vnútri peklo, vrava,
vybuchnúť je málo.
Svet mi odpusť,
že v tejto chvíli
nemôžem byť iný:
Mlčím.
...
(rose, 2. 8. 2011 14:22)