Neskoro
Neskoro
Vlak odchádza.
Chuchvolce zapýrených bodliakov,
nu, poďže k dverám jeseň
Akoby vyhasli nádeje posledné
a späť znovu sme.
Pondelňajšie popoludnie so sochou
Vŕtajúc hlavou, slov bez a plochou
Nohou stúpiť na úbočie skazy
Bo len pytliak vie frázy
Utekajúce popod ruky a peniaze.
Počul si tie vzlyky meniace
sa na úteky k návratom?
So sestrou i bratom
Vrtochmi dnešnej doby
Kynožiť posledné mdloby
nenávratných osudov.
Láska, veď slovo krátke
vypovedá históriu.
Plačú ľudia, smejú sa
Veď prvosienky pocitov
sa ukázať tvár nehanbia.
Utekaj, bež, nevráť sa
Sťa podkopaný prievan zúfalstva
Rozostiera krídla svoje nebeské
hrmiac prázdnotou v duši.
Hľa povedz, si vážiš málo?
Človek priemerných otrokom
Kvetov záhon, potokom
Tečú slzy melanchólie.