List
Vážený pane,
Som blázon. 7 panadolov, 3 pomaranče, kvapka citrónu s cukrom, záclona, ryba, jastrab, vreckovka v nose (v ladnom bezvetrí šušňovej beztiaže), kvapky do nosa, vtáčia búdka, blesk z fotoaparátu, fľak, o nie fľak, zelený, už je preč, nie je tu zase, fľak. Je preč.
Som blázon, vravel som vám to? Zavrite ma, som nebezpečný, zdravím šarkany, kývam im ahój šarkany, posielam ruské vajcia na prechádzku, pomätenec, šialenec, otrok mozgovej príhody, pojašený. Keď budem bohatý tak vás zabijem. Iba tak, z nudy. Vlastne som blázon iba aby som zaujal, aby ste si ma všimli. Myslíte, že to nespravím? Cítim sa ako diera v skle, ako ničota v prachu, ako blesk z čerešňových kompótov, ako vyplavená hmla, zub. Ako hypochondrický, autokraticko pesimistický, vyšróbovaný, liekmi skazený, zotročený vlastnou mysľou, zjazvenou dušou pošpinený červ, smeť. Preto vám píšem. Nemám rád dlhé úvody tak prejdem k veci. Zdala sa mi taká vec. Vec, ktorá sa ľuďom zdá, len keď chcú aby sa im zdala vec. Šialená. Nezvyčajná. Ozlomkrky podšitá hlivou. Ja viem, že mi rozumiete, preto vám píšem, lebo nenachádzam pochopenie u ľudí. Bežných ľudí. Nie ako ste vy, milý pane. Vy ma vždy tak vrúcne vypočujete, poviete mi, ste výnimočný, nie ste blázon, len vám nerozumejú.
A tu je háčik. Je tu zima, chlad, tma. Občas niekto otvorí dvere a vstúpi sem svetlo. Miestami tak rozmýšľam, či ma tu nezabudli, či majú ešte o mňa záujem, či moje bytie nie je zbytočné, či nie som obeťou konzumného života. Ani si nepamätám ako sa mi to stalo. Myslím, že som sa tu objavil náhodou, len tak zrazu. Veríte, že sa môžem vyskytnúť? Že nemám minulosť? Že som sa sem dostal zhodou náhod? Veríte v náhody? Veríte vo vieru? Ja to asi nechápem. Je tu zima, príšerná zima. Trasie sa mi bielko od zimy. Ja som vás varoval, že som blázon. Ale čo keď nie som? Sedím tu už celé dni, možno roky, kto má poňatie o čase?
Občas ma svrbí škrupina, občas sa rozprávam s horčicou. Nie som chorý? Vy ste odborník, tak by som rád od vás počul odpoveď. Zvláštne na tom je, že horčica mi neodpovedá ale kečup je až príliš zhovorčivý. Myslím že sa pýši cudzím perím. Je to všivavý smrad. Prepáčte mi za slovník, ale nie je mi sympatický, stále z neho ubúda, je mi odporný. Je mi z neho zle, pocit dávenia. Tak som si zmyslel že utečiem. Normálne sa zdvihnem, vyskočím a budem utekať. Nikto ma nezastaví. Ale predsa si to musím trochu premyslieť, som konzervatívny typ. Ako všetky tie konzervy čo ma obklopujú. Ach ako mi je len dobre. Môžem hocikedy zomrieť v poviedke. Môžem nechať hocikoho zomrieť v poviedke. Som slobodný. Prahnem po útočisku zbabelcov, kohútov, zmiešaných potmehútov, matiek, synov, vodných odtokov, žltého dažďa a úchytok na uteráky. Zaneprázdnený šaliem pod kožou namysleného, večne urážajúceho zdochliaka. Som vinný. Zatvorte ma. Spútajte ma. Mučte ma. Mám rád bolesť, preto vyhľadávam doktorov.
Hovorím vám, nie som len také obyčajné vajce. Som precitlivené páchnuce znovuzrodenie ponorkových preglejok podlahových systémov. Je mi zo mňa na grc. Aj vám? Či mám ešte pokračovať? Chcete to počuť? Ako sa sám sebe hnusím, aký som odporný tvor, ako ma ľudia nemajú rady, ako otravujem svojimi rečami, ako blúznim, mätie sa mi myseľ, ako vykrikujem zo sna „hadica!“, ako som každému na obtiaž, ako ma ľutujú, obviňujú, kričia na mňa. A myslíte že mi je to jedno? Že som plytká obchôdzka jarnej zelene? Že páchnem srdom, nevôľou zmyselnosti? Áno, som to ja. Taký akého ma nepoznáte. Ale ja som vás varoval, že nie som len také obyčajné vajce. V spodnej časti trochu úzke, vo vrchnej široké. Ako na just. Naopak. Kolumbus by ma gniavil medzi prstami. Ale ja viem, že takto som v bezpečí, nik si ma nevšíma, som sám sebe pánom. Ako šerif. Sedím si tu, rozplývam sa nad podstatou podstatnej podstavy podnebných procesov a pritom viem, že onedlho ma čaká koniec. To sa dá vycítiť. Kečupu je stále menej, horčica mlčí, a nás v kartóne stále ubúda. Po jednom, po dvoch, niekedy po troch. Asi koláč.
Pozn. autora: List sa žiaľ zachoval len v tejto podobe, nikdy nebol dopísaný. S ľútosťou vám oznamujeme, že sa autor listu premenil na praženicu.