V klietke
Držala ma v zajatí. Na výkrm. Drastická mäsožravá slečinka, nacenganá fantáziou, naježená, hravá, ostýchavá, ale aj provokujúca. Všetkých päť horizontov. Cez deň som spal, v noci sme sa hrali. Na môj režim škrečka si už zvykla, hoci často ma cez deň budila a núkala zrniečko slnečnice, schovaj si ho do líca. A to je chovať medveďa v byte zakázané.
Keď som sa zobudil, ako obyčajne sa zase čvachtala vo vani. Mydlila si nohy do hudby Chopina, och nebesá. Rukami jemne penila hladinu, špúlila pery k poháru s vyberaným francúzskym mokom, babuľka. So zatvorenými očami si ponorila makovičku do vody, cez priezor vody som pozoroval jej 5 divých prasiat, touster, strapatinku, ropný vrt a gumené kačičky. Nenápadne som sa ponoril, zanôtil pár bublinových melódií, spod panciera mi vykúkali plutvy a rozmočené žiabre, slizkosť na dotyk. Trpezlivo naďobla návnadu na háčik, natiahla lanko, nahodila udicu a pozorovala ma skúmavo ako sa náhlivo blížim k jej pasci. Vedel som čo má za lubom, už ma raz takto nalákala, chytila do podberáka, háčikom rozťala peru a smiala sa z plných pľúc, aký si len sprostý, truľko môj. Prekukla moje infantilné chúťky, vrtochy a pudy. Chichotala sa, urážala ma, si obyčajná zapičená ryba, spravím z teba šalát, alebo nie, upečiem ťa a budem sa pozerať ako schneš, dve kvapky citrónu, opekané zemiaky. Ale ja som vedel, že takto sa prísavníky nepripravujú.
Utrela si penu do uteráka, zahalila sa do neho a už si vykračovala ako modelka do izby. Ugebrený som sa plížil, s odstupom ako v americkej detektívke, nenápadne a v taxíku. Posadila sa k mojej miske. Nasypala granule pre psov, obzerala pleť v zrkadle, hurónsky spievala záverečnú pasáž piesne Black od Pearl Jam a privolávala si ma prstom k sebe. Ako poslušný jazvečík som zavrtel chvostom, pricválal hotdogovským štýlom a dychtivo zaútočil na misku s jedlom.
Odťahovala ma od misky, nesmieš, sadni, podaj labku! Zvyšky poeta vo mne rozohrali kolotenie slín, pritiahla si ma na vodítku, zatiahla obojok, dusilo ma, tak ty nebudeš poslúchať, psisko! Zavýjal som, hááááu, pomaly sa mi napĺňal trachtár, semä sa mi chobotilo, to trýznenie, pud plodnosti. Vychutnával som si ten trapas, naháňal vši za uchom, až kým si ma úplne nepodmanila. Oslintal som jej ucho a nos, škrabkaj ma, posielaj do psieho neba. Dráždila ma, ach ty fethandra, pokračuj, hádž mi loptičku, utekaj predo mnou, tancuj, vyťahuj si šaty a krúť sa predo mnou, strapať si vlasy, až do únavy, do odpadnutia, zachytávaj kvapky. Chyť mi uslintanú loptičku, hraj sa so mnou, prosím. Pripútala si ma späť, bol som divoký, hanbila sa za mňa. Mucinko, keď sa budeš aj nabudúce takto chovať, nikam ťa nevezmem, vyhrážala sa mi.
Inokedy búchala palicou o klietku, há há, ty môj zver, dravec, exotický papagáj, aký si zrazu krotký, trp, no ták, zaškriekaj nejakú áriu! „Hovno, Hovno“ dralo sa mi zo zobáka, hovno ty vieš, kto som. Mával som krídlami, keď mi otŕčala jadierka, našuverený, poďme hájiť gramatickú správnosť. Šuchorila mi perie pohľadom, zlovestný pár vokáňov, kikiríkam - nenechávaj ma tu, ty nahnilá oringla.
Nezjap! Pootvorila vrátka, fotila si ma, vraj čo tak štabarcujem, aký si nakokošený, pozrime sa na neho, fičúra. Napil som sa mlieka a pristúpil som k nej bližšie. Pradiem, obšmietam sa jej okolo nôh, mňaukám, prosím ju, hraj sa so mnou, naháňajme myšku na šnúrke, nechaj ma skákať z parapety. Schoval som sa pod paplón, teraz ma nenájdeš, vybabral som s tebou, tam máš! ...kde si?, nebuď taká na mňa, pritúľ sa, obdarúvaj sa mojím pradením, mrrrr, to je ono, prebúdzaj vo mne šelmu. Pritúlili sme sa k sebe. Nežný spánok som jej narúšal hlasným vibrovaním.
Potom sa so mnou rozprávala králičím jazykom, jemne mi hladkala srsť a s chochmesom nadupanej slečinky nonšalantne vkladala všakovaké dobroty do misky – jabĺčka, púpavu, granule pre králiky a jed pre potkany. Mrkvou mi mávala pred očami, podstrkávala ju k hlodákom, zajačik môj hlúpučký. Zvieratko. Obhrýzal som jej káble, vždy sa tak milo hnevala, no no, toto nesmieš, inak ťa zatvorím. Fuj to! – zase ma prichytila ako jej driapem sveter. Odplazil som sa nenápadne z izby do podkrovia. Hanbil som sa. V plnej paráde som sa zvliekal z kože, šupinka po šupinke. So silným smiechom si vykračovala po schodoch s obrovskou lampou, pohadzujúc pozostatky mojej kože, ja si na teba posvietim, babrák všivavý, budeš sa mi tu plaziť a predvádzať taký odhalený, vysajem ti jed zo zubov, vysuším kanáliky, nebudeš viac na mňa sipieť, hadisko odporný.
Odstrčila ma do kúta a prikázala pliesť sieť na trampolínu. Veď pavúk má najpevnejšie vlákno. Naklonila hlavu mierne doľava, zadívala sa a uvelebila svoju maličkosť na bydlo. Zbadala že sa snažím zahatať dvere upletenou sieťou, nahnevala sa a dupla si. Ty tvor!
Tu už prestala všetká sranda, chcela sa ma zbaviť, otvorila dvere, nasadila mi náhubok a ponožky, aby sa ma nikto nebál.
„Si voľný!“
Ľahol som si do klbka a pozeral na ňu psími očami. Prosíkal som ju, aby si ma priviazala, zahnala do búdy, kruto zbila a hoc aj pripučila papučou, štatisticky najčastejšou smrťou pavúkov.
Chcem byť tvojim otrokom.